Franko

Slovo franko (niekedy tiež franco) sa používa v obchodnej komunikácii a označuje dodávky, pri ktorých náklady (alebo porto) platí odosielateľ, nie príjemca.

Opakom je označenie „ex works“ (alebo tiež „nevyplatené“), potom musí príjemca prevziať náklady (alebo porto) za dopravu. Okrem toho existujú ešte ďalšie klauzule (anglicky Incoterms), ktoré upravujú dodacie podmienky pri preprave. Pri týchto klauzulách nejde o zaplatenie prepravy, ale o takzvaný prechod rizika, ktorý vypovedá, dokedy je za stav tovaru zodpovedný odosielateľ a odkedy príjemca.

Pojem

Slovo franko pochádza z talianskeho slovesa affrancare (po slovensky asi: oslobodiť). Možno si to dobre zapamätať na príklade poštovej známky. Aj tu je list odosielateľa prevzatý na prepravu, až keď je ofrankovaný (oslobodený).

Postupne sa namiesto trochu staromódne znejúceho slova franko presadzuje označenie „DDP“ (s dodaním clo platené), má to ten istý význam.