Udržateľnosť: Päť dôležitých pojmov z logistiky a jej zásadné míľniky

Iba nedávno podpísala časť delegátov svetového klimatického summitu v Glasgowe dohodu o ukončení používania fosílnych palív u automobilov a dodávok. Okrem toho účastníci prvýkrát vyzvali, aby sa ustúpilo od celosvetového spaľovania uhlia za účelom výroby elektrickej energie. Po nemeckom zákone o dodávateľských reťazcoch sú to ďalšie dve rozhodnutia, ktoré majú priame účinky na oblasť dopravy a logistiku a ktoré dávajú tušiť ďalší priebeh.

Nový seriál „Udržateľná logistika“ na blogu TIMOCOM sa zaoberá výzvami a šancami udržateľného správania pre firmy z odvetvia dopravy a logistiky. Objasňuje dôležité pojmy k tejto téme, všíma si doterajší vývoj a dáva nahliadnuť na to, čo môže priniesť budúcnosť.

Vety „Kde sa práve nachádza kamión?“ a „Dorazí tovar včas?“ pravdepodobne stále patria medzi najčastejšie pokladané otázky v prepravnom reťazci. Zároveň zákazníci a spotrebitelia však čoraz častejšie požadujú ďalšie informácie, ako pôvod používaných surovín, výroba za dôstojných podmienok a ekologická preprava. Transparentné dodávateľské reťazce tak začínajú napríklad informáciou o udržateľnom pestovaní plodín, a nie prehľadom o aktuálnom stave zásob alebo oznámením o odoslaní.

Poznáte už všetko na tému udržateľnosť a ste pripravení urobiť ďalší krok? Digitalizácia sa spája s optimalizáciou vyťaženia v Smart Logistics System od TIMOCOM. Vytvorte si vlastnú sieť z preverených medzinárodných firiem a znížte jazdy naprázdno, ktorým sa môžete vyhnúť.

Vyhnúť sa jazdám naprázdno

Pre uvedenie do témy začíname seriál vysvetlením piatich najdôležitejších pojmov, ktoré majú priamu väzbu na dopravu a logistiku a krátkym zhrnutím týkajúcim sa vývoja udržateľnosti.

Päť pojmov z oblasti udržateľnosti pre logistiku

Každý vývoj so sebou prináša nové výrazy, inak tomu nie je ani pri veľkej tematickej oblasti, ktorou je „udržateľná logistika“ alebo inak „transparentná logistika“. Čím sa líši ekobilancia od ekologickej stopy, alebo medzi nimi nie je žiadny rozdiel? Než vstúpime do tejto komplexnej témy, treba si vyjasniť často používané pojmy. Na internete možno nájsť mnoho zdrojov, ktoré obsahujú výhradne odborné pojmy na tému udržateľnosť. Nasledujúci zoznam prináša ich výťah; vysvetlivky sa zobrazia kliknutím na heslo.

1. Tri piliere udržateľnosti

Udržateľnosť stojí na troch pilieroch, ktoré sa neustále vzájomne ovplyvňujú:

• Spoločnosť

Tento pilier si všíma človeka ako ľudský zdroj, je však protiváhou k vykorisťovaniu a modernému otroctvu. Sústredí pozornosť na to, či sa zachováva ľudská dôstojnosť a či má každý človek rovnaké šance na vzdelanie, kultúru a blahobyt. U samotného človeka sa k tomu z podnikateľského pohľadu pridávajú ešte odborné znalosti a angažovanosť.

• Ekológia

Tu sa uvádza šetrné zaobchádzanie s prírodnými zdrojmi. Čo si z prírody vezmeme, má mať reálnu šancu, aby sa vlastnými silami regenerovalo. Cieľom je druhová rozmanitosť a zdravé ekosystémy.

• Ekonomika

Podniky, ktoré sa správajú spoločensky a ekologicky, musia dosahovať finančný zisk. To im zaistí schopnosť udržateľne investovať do perspektívnych technológií, ďalšieho vzdelávania a tiež do projektov udržateľnosti, a zachovať si svoju konkurencieschopnosť.

2. Transparentnosť/Viditeľnosť dodávateľského reťazca

Od suroviny až po dodanie koncového výrobku spotrebiteľovi, „transparentnosť reťazca tvorby pridanej hodnoty“ zohľadňuje všetky kroky v životnom cykle produktov. Transparentnosť je tu zásadným indikátorom udržateľnosti, pretože pri nej je rozhodujúca kompletná informovanosť o surovinách, metódach spracovania, prepravy atď. V rámci zákona o dodávateľských reťazcoch, ktorý vstúpi do platnosti v roku 2023 to bude jeden z najdôležitejších aspektov.

3. Real-Time-Visibility

Tento pojem sa často používa zhodne s pojmom Supply Chain Transparency (transparentnosť dodávateľského reťazca). V preklade však pojem Real-Time-Visibility znamená „viditeľnosť v reálnom čase (vo vzťahu k prepravám alebo skladovým zásobám atď.)“. Túto viditeľnosť v reálnom čase možno využiť v zmysle udržateľnosti a s jej pomocou pri práci šetrne nakladať so zdrojmi.

4. Dekarbonizácia

Energetická premena dlhodobo počíta s bezuhlíkovou ekonomikou. To znamená, že svetová ekonomika má svoje procesy postupne zmeniť tak, aby sa vyrábalo a do zemskej atmosféry uvoľňovalo čo najmenej skleníkových plynov označovaných ako „emisie“. Dôležitým bodom je v tomto ohľade ústup od používania fosílnych palív a rastúce využitie obnoviteľných zdrojov energií, ako sú napríklad vietor, slnko, voda. Dekarbonizáciu v logistike možno podporiť napr. modernizáciou vozového parku elektromobilmi alebo úspornými spaľovacími motormi a prehodnotením pôvodných dodávateľských reťazcov.

5. Ekobilancia

Ekobilancia označuje postup, ktorým sa pôvodne posudzovala iba šetrnosť produktov k životnému prostrediu. Vstupovali do nej predovšetkým údaje z výroby, napríklad koľko emisií vzniká pri spracovaní suroviny až po hotový produkt a jeho vyexpedovanie. Dnes ekobilancia zahŕňa aj údaje zo služieb a spôsobov správania.

Ďalšie relevantné pojmy k téme

• Ekologická stopa: Pôvodne išlo o reklamnú kampaň ropného koncernu British Petrol, dnes sa však pojem ekologickej stopy osamostatnil a stal sa z nej indikátor, ktorý sa vzťahuje ku každému jednotlivcovi. Chopili sa jej popredné organizácie venujúce sa téme udržateľnosti, napr. Brot für die Welt a Global Citizen, a dnes je výrazom toho, koľko plochy treba, aby bol trvale zaistený určitý životný štandard človeka. Kto je zvedavý, môže si pomocou jednoduchého on-line testu vypočítať vlastnú ekologickú stopu a získať tipy, ako ju znížiť.

• Earth Overshoot Day: Takzvaný „svetový deň prekročenia“ je dátum v kalendárnom roku, keď súhrn ekologických stôp kompletne pokryje povrch zeme. Tento dátum je každý rok iný a je to deň, keď sa spotrebovávajú prírodné zdroje. V roku 2021 sa tento dátum dosiahol 29. júla.

(Znovu)objavenie udržateľnosti

Prírodné národy takto žijú už od začiatku histórie ľudstva, priemyselné štáty sa to v súčasnosti musia znova učiť: žiť a hospodáriť v súlade s tým, čo planéta ponúka.

Nasledujúce míľniky majú dnes najväčší vplyv na udržateľné správanie.

Objav skleníkového efektu: výskum klímy v 19. storočí

Pojem „skleníkový efekt“ pochádza z obdobia výskumov na začiatku 19. storočia, etabloval sa však až neskôr, v 20. storočí. Jean Baptiste Joseph Fourier a John Tyndall skúmali účinky emisií na zemskú klímu. Títo páni porovnávali reakcie, ktoré zaznamenávali na planéte a v jej atmosfére, s reakciami, ktoré pozorovali v tepelne izolovanej nádobe.

CLUB OF ROME: Priemyselník iniciuje udržateľnosť

Čože? Nebol to žiadny klimatický aktivista? Nie.

Aurelio Pecchei, priemyselník, cítil rastúce obavy o ľudstvo. Spolu s vedcom Alexandrom Kingom založil v roku 1965 CLUB OF ROME (Rímsky klub). Už o sedem rokov neskôr vyšla v spolupráci s profesormi MIT kniha „Limity rastu“, ktorá prvýkrát opisuje, ako sa ľudia, príroda a hospodárstvo navzájom ovplyvňujú. Rímsky klub tvoria odborníci z 30 krajín, ktorí robia výskum na tému „budúce problémy ľudstva“, hľadajú riešenia a tie vyhodnocujú. Podľa hesla „VEDIEŤ, MYSLIEŤ, KONAŤ“ pôsobí táto organizácia medzinárodne, podporuje napríklad iniciatívu globálneho Marshallovho plánu a spravuje sieť škôl Rímskeho klubu.

Agenda 21, Kjótsky protokol a Agenda 2030: Spojenie budúcnosti a svetovej politiky

• Agenda 21: Rio de Janeiro hostilo v júni 1992 konferenciu OSN o životnom prostredí a rozvoji. Svojím prejavom „Počúvajte, čo hovoria deti“ sa vtedy 12-ročná Severn Cullis-Suzuki stala symbolom nutnosti konať. Výsledkom bola Agenda 21, ktorá určuje akčný program pozostávajúci z odporúčaní pre rozvojovú a ekologickú politiku 21. storočia.

• Kjótsky protokol: V japonskom Kjóte sa v decembri 1997 záväzne dohodlo to, čo Agenda 21 len voľne stanovila ako určitý smer: Niektoré zo zúčastnených krajín sa rozhodli, že do roku 2000 spoločne znížia emisie CO2 o 5,2 percent. Aj napriek niekoľkým odsunom tohto termínu sa Kjótsky protokol považuje za míľnik klimatickej politiky, pretože prvýkrát záväzne stanovil hodnotu zníženia.

• Agenda 2030: V septembri 2015 sa v New Yorku konala „Svetová konferencia pre udržateľný rozvoj“. Výsledkom konferencie bolo 17 cieľov udržateľného rozvoja, ktoré v podobe Agendy 2030 stále platia. 193 šéfov štátov a vlád súhlasilo s cieľom zaistiť každému človeku dôstojný život, a to do roku 2030. V týchto 17 cieľoch sú zohľadnené všetky tri dimenzie udržateľnosti.

Parížska dohoda: 1,5 stupňa Celzia píše dejiny

Účastníkom medzinárodnej klimatickej konferencie, ktorá je známa aj pod názvom „COP 21“, sa v decembri 2015 podarilo zaviazať všetky štáty chrániť klímu a konečne naštartovať zmenu v oblasti energetiky. Prioritným cieľom dohody je obmedziť oteplenie zeme o 1,5 stupňa Celzia a zabrániť tak dôsledkom zmeny klímy. Toto číslo bolo prvýkrát zakotvené v medzinárodnej zmluve a je tak celosvetovo záväzné. Každý jednotlivý štát je tak povinný vytvoriť a realizovať vlastný balík opatrení.

Klimatický pakt z Glasgowa: Koniec spaľovacích motorov

Na jeseň 2021 privítal Glasgow zástupcov z takmer 200 krajín na klimatickej konferencii COP26. Delegáti posúdili doterajšie opatrenia na ochranu klímy a v takzvanom „klimatickom pakte z Glasgowa“ sa dohodli na rýchlejšom ústupe od fosílnych palív. Okrem toho viac ako 100 účastníkov podpísalo dohodu, ktorá definuje dátum konca spaľovacích motorov. Nemecko túto dohodu zatiaľ nepodpísalo s odkazom na odlišný prístup k téme elektropalív, teda syntetických pohonných hmôt. Ich používanie signatári dohody vylučujú.

Udržateľná logistika - už sa stalo mnohé, ale treba urobiť ešte viac

Pozná ich každý, fotografie zobrazujúce vykorisťovanie ľudí a prírody, znečistenie životného prostredia a prírodné katastrofy, protesty a klimatické konferencie.

Dnes ide o to, zaoberať sa tým, čo všetko tieto fotografie uviedli do pohybu. Aké dôsledky vyplývajúce z uznesenia a zákonov sú relevantné pre dopravné a logistické firmy? Aké opatrenia môžu prijať firmy, ktoré sa v rámci zákona o dodávateľských reťazcoch považujú za dodávateľov?

Nasledujúce diely seriálu „Udržateľná logistika“ prinesú podnety k odpovediam práve na tieto otázky. Zmena klímy chce byť prepravená do sveta - a na to treba najlepšiu logistiku.

Ste pripravení na ďalší krok smerom k udržateľnosti? Digitalizácia sa spája s optimalizáciou vyťaženia v Smart Logistics System od TIMOCOM. Vytvorte si vlastnú sieť z preverených medzinárodných firiem a znížte jazdy naprázdno, ktoré zaťažujú životné prostredie.

Vyhnúť sa jazdám naprázdno

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Green Deal pre európsku logistiku

Korona ako šanca - nové koncepcie pre cestnú nákladnú dopravu

statista: Podiel druhov dopravy na celosvetových emisiách CO2 zo spaľovania fosílnych palív v roku 2018

Severn Cullis-Suzuki: „Počúvajte, čo hovoria deti“ (príhovor)